Medzi najvážnejších škodcov napádajúcich gaštanové výhonky a listy patria húsenice polyfágnych druhov motýľov, známych aj na iných hostiteľoch. Najčastejšie sa vyskytujúcim škodcom je piadivka jesenná (Operophtera brumata) (Linnaeus, 1758) (Lepidoptera, Geometridae) a piadivka zimná (Erannis defoliaria) (Clerck, 1759) (Lepidoptera, Geometridae).
Plodokaz lieskový (Cydia amplana) (Hübner, 1800) (Lepidoptera, Tortricidae)
Gaštany importované na Slovensko z Južnej a Západnej Európy sú najčastejšie hostiteľmi plodokaza lieskového. Rozpätie krídel tohto motýľa je 16-20 mm. Dospelce lietajú v júni až júli. Jeho vývin často trvá až dva roky. Hostiteľskými drevinami sú gaštany, liesky, orechy, buky a duby. Larvy najčastejšie vyžierajú vnútro opadnutých plodov, ale niekedy môžu spôsobiť škody aj na neopadaných plodoch.
Obaľovač žaluďový (Cydia splendana) (Hubner, 1799) (Lepidoptera, Tortricidae)
Je motýľ popolavej farby, dorastajúci do veľkosti 13 až 18 mm. Larvy sú zavalité, biele alebo ružovkasto sfarbené. Húsenica prezimuje v bielom kokóne v zemi v hĺbke 5 až 8 cm, alebo pod kôrou hostiteľskej dreviny. Kladenie vajíčok nastáva 24 hodín po objavení sa samičiek a prebieha asi v 10 denných intervaloch. Jedna samička môže naklásť až 60 vajíčok, najčastejšie na vrchnú stranu listov. Vývoj trvá 10 až 15 dní. Vývoj larvy pozostáva z 5 instarov a trvá 3 týždne. Húsenice sa presúvajú po listoch a konárikoch, prenikajú do púčikov, cez hilum vstupujú do plodov, ktoré vyžierajú z vnútra. Škodca má jednu generáciu v priebehu roka. Na konci vývoja húsenica opúšťa plod cez 2 až 3 mm otvor a vytvára si hodvábnu komôrku, v ktorej prezimuje.
Poškodené plody znižujú produkciu a vyžadujú starostlivú prebierku úrody.
Plodokaz bukvicový (Cydia fagiglandana) (Zeller, 1841) (Lepidoptera, Tortricidae)
Je to motýľ s rozpätím krídel 13-19 mm. Podobá sa na obaľovača žaluďového (C. splendana), ale má menší kontrast medzi svetlými a tmavšími škvrnami.
Plodokaz gaštanový (Pammene fasciana) (Linnaeus, 1761) (Lepidoptera, Tortricidae)
Je to motýľ s rozpätím krídel 10 až 15mm, predné krídla má slonovinovej až hnedej farby. Hostiteľskou drevinou je gaštan, buk a dub. Motýľ sa objavuje na začiatku leta a lieta za súmraku. Samička kladie vajíčka (až 180) na vrchnú stranu listov. Mladá húsenica prenikne cez čiašku a v bazálnej časti mladých plodov vyžiera dlhé chodbičky. Po 40 dňoch je rast húsenice dokončený, opúšťa čiašku a zakuklí sa. V štádiu kukly ostáva v diapauze pod kôrou hostiteľskej dreviny. Za rok ma jednu generáciu. Húsenica tohto škodcu poškodzuje všetky plody v čiaške, na rozdiel od Cydia splendana, ktorý v priebehu vývinu poškodzuje len jeden plod. Napadnuté plody opadajú predčasne už v júli až auguste.
Nosánik dubový (Attelabus nitens) (Scopoli, 1763) (Coleoptera, Attelabidae)
Samička nosánika pri nakladení vajíčok nahryzáva stopku listov, a tým spôsobuje ich vädnutie. Takto poškodený list sa pomaly skrúca do tvaru cigary, pričom samička do záhybov postupne kladie viacero vajíčok, z ktorých sa liahnu larvy. Rojenie nosánika prebieha od konca apríla do júna. Žerom poškodzuje kvetné púčiky, no listy škody na listoch nie sú značné.
Mínovník dubový (Tischeria ekebladella) (Bjerkander, 1795) (Lepidoptera, Tischerioidae)
Na listoch gaštana jedlého vytvárajú larvy mínovníka dubového bledé, priesvitné míny. Motýľ kladie vajíčka na listy v máji až júni. Larvy vyžieraním spodnej strany listov vytvárajú na nich bledé škvrny.
Hrčiarka gaštanová (Dryocosmus kuriphilus (Yasumatsu, 1951) (Hymenoptera, Cynipidae)
Tento škodca kladie vajíčka na púčiky, zelené alebo ružovo sfarbené hálky sa následne vytvárajú na koncoch výhonkov, listoch a jahňadách. Tieto hálky významne znižujú produkciu a znemožňujú rast výhonkov.
Dospelá samička (dĺžka 3 mm) kladie 3 až 5 vajíčok do vnútra púčika na začiatku leta. Jedna samička môže naklásť až 100 vajíčok.
Hneď ako sa začnú púčiky nalievať, larvy indukujú tvorbu hálky na vyvíjajúcom sa rastlinnom pletive. Larvy sa živia vnútornými časťami pletiva hálky až kým sa behom 20 až 30 dní nezakuklia. Dospelé osičky opúšťajú hálku neskoro v máji alebo na začiatku júna.
Červivosť gaštanov spôsobuje nosáčik gaštanový (Curculio elephas) (Gyllenhal, 1836) (Coleoptera, Curculionidae).
Najviac je rozšírený v oblastiach pestovania gaštana jedlého v Južnej Európe Je to chrobák, ktorého telo dosahuje dĺžku 6 až 8 mm. Navyše má aj takmer rovnako dlhý nosec. Prezimuje v pôde v štádiu lariev, ktoré sa začínajú kukliť až v júli. Dospelé chrobáky sa objavujú v auguste. Po párení začnú samičky zapúšťať vajíčka jednotlivo do plodov. Vyliahnuté larvy poškodzujú jadro plodov. Dospelá larva vyhryzie v stene orieška okrúhly otvor, cez ktorý plod opustí, zavrtáva sa do pôdy a prezimuje. Škodca má za rok len jednu generáciu.